„Vnútorný príjemný pocit“ zasahuje aj to najvnútornejšie jadro človeka – jeho ducha.
Škodlivé látky, ktoré sa fajčiarom dostávajú do krvi, spôsobujú zmenu jej zloženia a tým aj zmenu jej vyžarovania. Vyžarovanie krvi človeka je dôležité kvôli správnemu fungovaniu duše obývajúcej fyzické telo. Krv vysiela lúče alebo vlny, svojou jemnosťou podobné tým vyžarovaniam, ktoré vychádzajú z najhustejšieho obalu duše –„astrálneho tela“. Podobnosť týchto žiarení vytvára „most“ medzi telom a dušou, po ktorom prebiehajú všetky informácie medzi materiálnym a nemateriálnym. Práve týmto mostom je duch počas svojej inkarnácie na zemi pevne spojený s telom.
Vyžarovanie krvi závisí teda od jej zloženia, mení sa aj stravou a má vplyv na náš duševný stav: napríklad zníženie hladiny cukru v krvi vyvoláva pocity úzkosti; nedostatok vitamínu B vedie k pocitom strachu, priveľa olova v krvi vyvoláva depresie. Aj nikotín podstatne vplýva na vyžarovanie krvi a tým pochopiteľne aj na duševný stav človeka.
Nikto však nie je voči vonkajším vplyvom bezbranný. Duch človeka svojou pevnou vôľou môže výrazne ovplyvniť všetky mosty žiarenia a tým aj zmeniť svoj duševný stav. Dokáže prekonať negatívne vplyvy a sám ovládne vzniknutú situáciu. Chcenie ducha totiž vyvoláva tlak na jeho jemnohmotné obaly, ktoré ho ďalej prenášajú na fyzické telo. Tento tlak vyvoláva produkciu hormónov, meniacich zloženie krvi a jej vyžarovanie. Obrazne sa dá povedať, že človek akoby prepnutím na inú vlnu pocíti zmenu nálady.
V úsilí ducha dosiahnuť pokoj produkuje telo pod duševným tlakom endorfíny. Pri zvýšenej ostražitosti zasa produkuje nadobličková žľaza adrenalín. Prirodzene, tieto pochody prebiehajú na podvedomej úrovni.
Drogy majú podobné účinky ako látky, ktoré organizmus dokáže sám prirodzene produkovať. Drogy ich môžu dokonca nahradiť. Ich neobyčajný účinok spočíva v tom, že zvyšujú účinok látok, ktoré organizmus sám produkuje. Pôsobenie morfia napríklad je podobné účinkom hormónu endorfínu. Hašiš zasa účinkuje ako hormón, vylučovaný za určitých okolností mozgom. A nikotín je svojím zložením blízky acetylcholínu, tzv. „neurotransmitteru“ – látke, ktorá zabezpečuje prenos informácií od jednej nervovej bunky k druhej.
Pri strese, nepokoji alebo strachu môžeme dosiahnuť vnútorný pokoj buď impulzom z vôle ducha, čo vedie k príslušným sekréciám v tele. Alebo si ho môžeme vynútiť umelou cestou zvonku, napr. prísunom nikotínu prostredníctvom fajčenia. Človek má možnosť voľby.
Dôvodom, prečo sa človek rozhodne pre drogu, je skutočnosť, že je oveľa pohodlnejšie siahnuť po droge, než sa sám snažiť z vlastnej vôle. Schopnosť sebaovládania, presadiť svoju vôľu na dosiahnutie cieľa, to už vyžaduje námahu. Na druhej strane však toto úsilie podporuje vývoj ducha a rozvíja schopnosti, ktoré v ňom driemu. Tak, ako primeranou fyzickou činnosťou rozvíjame svoje telo, rozvinie sa aj duch svojím stálym pohybom – uplatňovaním vôle.
Dôvodom, prečo sa človek rozhodne pre drogu, je skutočnosť, že je oveľa pohodlnejšie siahnuť po droge, než sa sám snažiť z vlastnej vôle. Schopnosť sebaovládania, presadiť svoju vôľu na dosiahnutie cieľa, to už vyžaduje námahu. Na druhej strane však toto úsilie podporuje vývoj ducha a rozvíja schopnosti, ktoré v ňom driemu. Tak, ako primeranou fyzickou činnosťou rozvíjame svoje telo, rozvinie sa aj duch svojím stálym pohybom – uplatňovaním vôle.
NEBEZPEČIE ZÁVISLOSTI.
Ak sa človek rozhodne siahnuť po cigarete, pocíti viac alebo menej zreteľne jej účinok – napríklad že sa bude cítiť pokojnejší. Učí sa tak dosiahnuť cieľ bez vnútornej duševnej námahy. Nebol by to problém, pokiaľ by sa to stalo len výnimočne. No pocit príjemnosti a pohodlnosti chce fajčiar zažiť znovu a znovu. A tak siahne čoskoro po cigarete pri každej príležitosti. Duch postupne stráca schopnosť reagovať vlastnou vôľou. Čím menej sa namáha, tým je jeho vôľa slabšia. Pre fajčiara je postupne čoraz ťažšie nájsť pokoj aj bez cigarety. Potrebuje ju, už bez nej dlho nevydrží a stáva sa závislým.
Ak sa človek rozhodne siahnuť po cigarete, pocíti viac alebo menej zreteľne jej účinok – napríklad že sa bude cítiť pokojnejší. Učí sa tak dosiahnuť cieľ bez vnútornej duševnej námahy. Nebol by to problém, pokiaľ by sa to stalo len výnimočne. No pocit príjemnosti a pohodlnosti chce fajčiar zažiť znovu a znovu. A tak siahne čoskoro po cigarete pri každej príležitosti. Duch postupne stráca schopnosť reagovať vlastnou vôľou. Čím menej sa namáha, tým je jeho vôľa slabšia. Pre fajčiara je postupne čoraz ťažšie nájsť pokoj aj bez cigarety. Potrebuje ju, už bez nej dlho nevydrží a stáva sa závislým.
Je dôležité poukázať na to, že závislý je predovšetkým duch. Len duch sám je tým živým v človeku, čo je schopné vedome vnímať. Nie telo, lež duch trpí, cíti nevoľnosť, vnútornú rozháranosť, niečo mu chýba. Telo a mozog sprostredkovávajú duchu len jemné informácie. Telo môže vplyvom drogy reagovať spomalene, no zážitok závislosti sa odohráva v nemateriálnej oblasti vlastného ja. Duch si žiada drogu – aby mohol zažiť želaný stav, viaže sa na ňu vlastnou vôľou.
Fajčiarska a drogová závislosť sa teda vzťahuje nielen na telo, ale aj na dušu človeka. Náklonnosť k fajčeniu alebo k iným drogám sa preto nestráca ani po smrti fyzického tela. Duše bývalých fajčiarov, alkoholikov a narkomanov naďalej túžia po týchto príjemných pocitoch a preto sú priťahovaní do blízkosti ľudí, ktorí sa ešte môžu na Zemi oddávať tejto vášni. Vášnivá žiadostivosť fajčiara je zakotvená v duševno – duchovnom a nie v tele, preto je také ťažké s fajčením prestať. Rozhodujúce je vážne a pevné rozhodnutie z vlastnej vôle, ostatné pomocné prostriedky sú druhoradé, i keď môžu byť oporou. Telo abstinujúceho človeka začne potom prirodzene znovu produkovať látky, ktoré boli doteraz nahrádzané drogou.
